"Inzulín je jedným z popredných medicínskych zázrakov 20. storočia.
Pred objavením inzulínu v roku 1921 deti a dospelí, u ktorých sa
rozvinula cukrovka, najčastejšie zomierali v priebehu niekoľkých dní až
mesiacov a možno aj niekoľkých rokov. S príchodom inzulínovej terapie sa
táto časová os predĺžila na desaťročia," napísal americký pediater a klinický výskumník Chris Feudtner, ktorého citoval portál Pensylvánskej univerzity Penn Today.
Frederick Banting chcel v 20. rokoch 20. storočia objaviť dovtedy
neznámy hormón. O pomoc sa obrátil na fyziológa torontskej univerzity
Johna Macleoda. Ten mu poskytol laboratórium, 21-ročného asistenta
Charlesa Besta a desať pokusných psov. Dňa 27. júla 1921 úspešne
odstránili jednému zo psov pankreas. Podžalúdkovú žľazu spracovali na
extrakt, ktorý intravenózne vstrekli druhému pokusnému psovi bez
pankreasu. Neskôr chemik James Collip pripravil čistý extrakt. V roku
1922 Banting a Best podali inzulín 14-ročnému chlapcovi, ktorému tým
zachránili život.
"V januári 1922 sa chlapec menom Leonard Thompson stal prvým
človekom, ktorý dostal injekciu inzulínu, čo mu zachránilo život. Bol to
skutočne zázrak modernej medicíny," tvrdí Mitchell Lazar, riaditeľ Inštitútu pre cukrovku, obezitu a metabolizmus v článku pre Penn Today.
V roku 1923 získali Frederick Banting spolu s Johnom MacLeodom Nobelovu
cenu za objav inzulínu. Banting sa stal prvým Kanaďanom, ktorý dostal
toto prestížne ocenenie.
Diabetes mellitus je chronické metabolické ochorenie spôsobené
nedostatkom inzulínu alebo jeho malou účinnosťou. V organizme dochádza k
zlému využitiu glukózy (cukru). Diabetes mellitus sa delí na dva hlavné
typy. Prvý typ je tzv. závislý na inzulíne, ktorý vzniká častejšie v
mladom veku človeka, môže sa končiť ťažkými akútnymi komplikáciami a
stavmi. Druhý typ, tzv. nezávislý na inzulíne, vzniká skôr medzi vekovo
staršími, často obéznymi pacientmi, ktorí majú na vznik choroby dedičné
predpoklady.